1.^dSkvostné ^Fprstene a rúcha,
^gkaždý deň mal v svojom ^ddome bál.
V tisíc ^Fsviečkach zahnal súmrak,
^gopíjal sa z iných ^dsa len smial.
Vôňou ^Fdám z ich ^gparfémov
zakryl ^Abiedu svojich ^dshow.
Nevšímal ^Fsi ľudí v úzkych,
^gLazár nech si žije ^džobrotou.

{Refr}: ^DPrišiel však čas súdnych ^Dmaj7dní,
boháč ^D7býval bohatý, ^Gno bez ^Blásky;
prázdny, ^Fbezcenný sa ^gstal život báječný.^A
Prišiel ^Dvšak čas súdnych ^Dmaj7dní,
Lazár ^D7býval chudob^Gný,
ale s ^BPánom láskou ^Fnaplnil aj ^gsvoj život ^Apochmúr^dny.

2.Pane, viem, ako sa zmýlil
boháč, čo nikdy nezbadal,
že aj v ňom sa žobrák skrýva,
po vlastnom šťastíčku vždy žobral.
Spásu sám si nik nedá,
Lazár pochopil to dávno,
veď chlieb bol pre neho stále dar.

{Refr} Dnes je však čas spásnych dní,
boháč vo mne bohatý
stal sa právom lásky súdený.
Jak klas prázdny, bezcenný.
Dnes je však čas spásnych dní,
chcem si všímať aj iných
a poslúžiť s láskou, úprimne.
Veď tak vráti Pán aj mne.