1.^GKoľko záhad ^emá a ^Ckoľko ^Gtajov ^Cskrý^Dva,
^Fmaj7chlieb, čo prijímať ^asmiem a ^GTy v ňom, Bože, ^Cbý^Dvaš.
Vždy sa pýtam sám, či to pochopíme,
že krv svojích rán ukryl si vo víne.

R: ^GJe to zázrak ^Dviem, ^esi Boh a máš ^Cprá^Dvo
^Gvložiť seba v ^Dchlieb, ^ena ktorý má ^Cná^Drok
^Ckaždý z ^cnás ho ^Csmie.

2. Netúžiš sa skrývať, bývať iba v chrámoch,
v srdci všetkých nás chceš mať bohostánok.
Neviem, či mám síl, byť vždy hodný chvíle,
keď sa dávaš nám v chlebe a vo víne. R:

3. Daj mi, prosím, moc vždy Ťa v sebe chrániť,
láskou z Tvojích žíl svoj život prepáliť. R: