1.Keď ^Cdržím pevne ^eTvoju dlaň,
zvláštny ^Fpocit v ^Gduši ^Cmám,
cítim ^aživot Tvoj, do ^Fmôjho práve ^Gvchádza.
^CProblém Tvoj mojím ^eproblémom sa ^Fpráve ^Fteraz ^Cstáva,
bolesť, ^aktorú máš, sa ^Fľahšie preko^Gnáva.

R:Je to ^Fláska ^GBožia, čo nás ^ev jedno ^aspája.
Našim ^Fkrokom, nášmu ^džitiu krásu ^Gdáva.
Je to ^Fpráve ^Gona, čo k nám ^ednes pri^achádza.
Zmysel ^Fmá, silu ^ddá, dvíha ^Gnás, ^G7dvíha ^Cnás ^{e a d G}

2.Keď pustíš moju ruku, srdcom spojíme sa zas.
Je to puto, ktoré diaľky prekonáva.
Naše srdce o tom spieva a náš život zmysel má.
Radosť, ktorú mám, v Tebe radosť zanecháva.