1.Prikázal Boh dávno pustej pláni,
aby dala plod.
On nás rozsial ako zrno z dlaní
z juhu po východ.
Ako rozsievač nás rozsial všade
na guľatú zem,
vie o tom, čo bolo, je a bude,
čaká žatvy deň.

R: Chcem Pane rásť, chcem vydať klasy,
rád som, že mám to slovo spááásy.
Chcem Pane rásť a pevne verím,
s ním život svoj v zisk premenim.

2. Iba jedno padlo na kraj cesty,
nevzklíčilo však,
nevydalo žiadne ratolesti,
vyzobal ho vták.
Iné padlo na skalu, kde tŕnie
rast mu zhatalo.
Vody kde niet, klíčok ľahko strnie,
hynúť začalo.

3. Iba v Božej pôde zrno zreje,
svetlo má i vzduch,
úroda raz z neho veliká je,
že až jasá duch.
Hoci neraz s plačom sejem semä,
nádej v Bohu mám,
že raz stokrát viacej z dobrej zeme
zrniek pozbieram.