(Bianka)1.^GTen, ktorého sme ^G2uzreli, bol ^C2Pán,
ten, ^D4ktorý sa nás ^Ddotkol, cí^Gtil ho každý z ^G2nás.
Ten, ^Gktorého sme ^G2počuli,bol ^C2Pán,
ten, ^D4s ktorým sme sa ^Dstretli v ^Ghĺbke ^asvojích ^hsŕdc.
^C2Práve o ňom svedčíme aj ^hvám,
(Všetci)jeho ^eslávny majes^C2tát nad ^asvetom žiari ^D4nám. ^D

(Ďoďo)2.^GKoľkí si zakrý^G2vajú svoju ^C2tvár,
^D4koľkí žijú v ^Dtmách, ^Gblúdia v prázdno^G2tách.
Nech ^Gmôžu opus^G2tiť beznádej ^C2dní,
tak ^D4poďme bratia, ^Dsestry, nech sme ^Gvšetci ^apriateľ^hmi.
^C2Spolu môžeme stáť proti ^hbúrkam,
(Všetci)a ^edo sŕdc plných ^C2tmy povo^aláme svetlo ^D4dní. ^D4

R:^GSvieť svetlo ^G2v tmách, ^esoľ zeme daj nám,
mrač^aná sa rozplynú, keď ^Fpríde láska k ^D4nám. ^D
GSvieť ^G2svetlo v tmách, ^ePán je ním sám,
z ^anás Božou žiarou Jeho ^Csvetlo
svieti ^D4každý ^Ddeň aj ^C2vám. ^C

(Bianka,Ďoďo)3.^GKoľkí sa cítia ^G2prázdni, hľada^C2jú,
no ^D4pravý zmysel ^Dciest ^Gstále stráca^G2jú.
^GStačí iba ^G2chvíľku s nimi ^C2ísť,
po^D4núknuť zopár ^Dslov na ^Gpríbeh o ^azrane^hní.
^C2Možno by v tých slovách plných ^hlásky
(Všetci)o ^echleba láma^C2ní boli ^ahneď zachráne^D4ní. ^D

(Bianka)4.^GSoľ bez chuti je ^G2prázdna, bezmoc^C2ná
a ^D4lampa zhasnu^Dtá je ^Gmoci zbave^G2ná.
Nech ^Gnaše srdcia ^G2požehnané ^C2sú,
^D4nech nám v modlit^Dbách dá ^GBoh silu ^avíťaz^hnú.
Nech ^C2v pravde stojí dielo našich ^hrúk(dielo našich rúuuk),
nech ^evládne láska ^C2nám,(Všetci)nech ob^anoví svet náš ^D4Pán.^D

R:^GSvieť svetlo ^G2v tmách, ^esoľ zeme daj nám,
mrač^aná sa rozplynú, keď ^Fpríde láska k ^D4nám. ^D
GSvieť ^G2svetlo v tmách, ^ePán je ním sám,
z ^anás Božou žiarou Jeho ^Csvetlo
svieti ^D4každý ^Ddeň aj ^C2vám. ^C