1.Tak apovedz, či smiem sa Fmaj7vrátiť do Gdverí otcovsEkých,
či aďalej musím sa Fmaj7trápiť? Už Gnemám na to Esíl.
Či dodpustíš mi, že som všetko Gstratil,
že Cmaj7pastier svíň som, hanbu som ti Fmaj7spravil? OdpuE4stíEš?
2.Tak apovedz, či dáš mi Fmaj7nádej, že Gs tebou zas byť Esmiem?
Nič anechcem, k sluhom len Fmaj7zájdem a Gslužbou dám ti Ezmier.
Či duveríš mi, že chcem začať Gznova,
že Cmaj7nemám v pláne útek zopaFmaj7kovať? UveE4ríšE?
R:Znova Atúžba Eku tebe ma f#ženieA7,
z tvojich Drúk mi hžiari odpuE4stenieE,
slová Dstrácam, čo C#chystal som sa f#vyriecť,
že ma Dvítaš, z hhandier dáš ma E4vyzliecťE.
Ty ma Aľúbiš, som Eznova tvojím f#synom.
A7ty si Dz biedy hku sebe ma E4zdviholE.
Prosím, Dty ma E7chráň, C#ty ma f#bráň, Dveď len Eteba Amám.
3.Tvoj pokoj ku mne sa vrátil, zas šťastné srdce mám,
som krehký, ľahko sa sklátim, to dobre chápeš sám.
Si Baránok, čo sníma hriechy sveta,
si záchranou, keď číha na mňa bieda, Ježiš môj.
4.Si láskou, ja lásku hľadám, len ona cenu má.
Vo všetkom už som sa sklamal, len ty si pri mne stál.
Hoc´ viem, že veľa výhod má tvoj domov,
len kvôli tebe chcem sa vrátiť domov, Ježiš môj.