1.Keď duch objíma človeka,
krásou žiari zďaleka,
aby tmy viac nebolo.

Aj les cestu pripraví,
sklonia hlávky púpavy,
keď už kráčaš okolo.

R:(sólo)Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné, (uuuu)
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.

(Všetci)Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma, (uuuu)
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly.

2.Svieť a buď mi svetlom v tmách,
naplň kalich po kvapkách,
(Všetci)ktorými sa umyjem.

Boh a predsa jeden z nás,
vprostred žatvy čistý klas,
(Všetci)čo ochutí túto zem.

R:(Všetci)Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,(uuuu)
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.

(Všetci)Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma,(uuuu)
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly.

Óóo, óóo, óóo …

(Všetci)Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,(uuuu)
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.

(Všetci)Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma,(uuuu)
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly