1.Keď duch objíma človeka,
krásou žiari zďaleka,
aby tmy viac nebolo.

Aj les cestu pripraví,
sklonia hlávky púpavy,
keď už kráčaš okolo.

R:Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.

Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma,
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly.

2.Svieť a buď mi svetlom v tmách,
naplň kalich po kvapkách,
ktorými sa umyjem.

Boh a predsa jeden z nás,
vprostred žatvy čistý klas,
čo ochutí túto zem.

R:Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.

Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma,
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly.

Óóo, óóo, óóo …

Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.

Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma,
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly