1.^DMesto spí už do tmy schúlené, ^Dmaj7za ním v biednej ^hmaštali v sene
^eleží dieťa, ^A7dýcha dnes prvý ^Dkrát.^A7
DMalý púčik lásky velikej ^Dmaj7z devy klíči ^hskromnej a čistej,
^echveje sa, veď ^A7víta ho tma a ^Dchlad. ^A7

2.^DŽe k nám prišiel z lásky Boží syn, ^D5#nikto v kraji ^hv tedy netušil
^ea každý ho ^A7len za človeka ^Dmal.
^DVšetky zámky tupo zapadli,
^D5#všetky ľudské ^hsrdcia vychladli,
^evyhnaný u ^A7zvierat prvý krat ^Dspal.

R:^DNeboj sa neplač dieťatko, ^D5#zavri očká a ^hspi sladko.
^eHoc ťa vyhnali, ^A7pevnú ochranu ^Dmáš.^A7
DMamka pesničku zaspieva, ^D5#Jozef rúčky po^hohrieva
^ea ruka Otcova ^A7drží nad tebou ^Dstráž

3.Od čias, čo prišla tvoja hviezda,
žiari vždy cez búrky, tmy, cez dážď,
nevládal jej plameň uhasiť čas.
Ty si s nami, ty si stále tu, každý rok, deň, hodinu, minútu,
prichádzaš, klopeš, zrodiť sa chceš znovu v nás.

4.My však máme obsadené zas, miesta nemáme a chýba čas,
nové zámky k starým prikladáme.
Zas ťa trápi od sŕdc naších chlad, neľúbime, jak ty mal si rád,
len chatrče pusté ti nechávame.

R:Vždy však spoznávame svoj klam a dnes prichádzaš
znova k nám, odpusť, prosíme, nechceme už viac zrád.
Veríme ti, si Boží Syn, lásku nám dávaš, sám ňou si,
preto voláme: „Vďaka ti tisíckrát!“