1. Keby som videla i v najskrytejšom sníčku,
kde na zemi je toľko dobrých slov,
zložila by som z nich modlitbu za mamičku.
Veď ona sama je už modlitbou.

2. Jej pohladenie, jej úsmev i jej vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska. Lebo aj Boh je láska.
Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.

3. „Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?“
usmial sa Stvoriteľ, keď stvoril srdce mamy.
A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On jej zverí svojho Syna.