1.Často ja pocit mám, že keď kráčam, zakopávam. Veľakrát sám túžim dať svetu to, čo nemám sám.
Ale prečo málo poznám Toho, ktorý by mi pomohol rád? Ale prečo slovo „chcem“ prehĺtam, keď sa ma pýta, či chcem ísť svetom s Ním?
Možno som ešte mladý, možno bojím sa vstať. Vraj stačí len chcieť a s Ním rozprávať.

R:Neboj sa, človeče, životom svojím netráp sa, lebo všade, kam ťa pošlem, tam pôjdeš, a čo ti prikážem, povieš. Neboj sa, Ja budem s tebou!

2.Keď vidím zlo, ktoré v srdci bolí, tak neviem, či to riešiť. Čas možno to zahojí.
Boh ma zasadil ako zrno úrodné, dal mi vlahu, pole potrebné, aby som rástol, bol silný, Jemu podobný a nebál sa priniesť úžitok.

R:Neboj sa, človeče, životom svojím netráp sa, lebo všade, kam ťa pošlem, tam pôjdeš, a čo ti prikážem, povieš. Neboj sa, Ja budem s tebou!

{M}Chválim Ťa Otec za ruku ochrannú, ktorá vedie nás, stále vedie nás za Tebou. Vďaka, že mi pomáhaš skúškami prejsť, s tým, že spoznávam Tvoju vôľu.