1.V svetle ^Esviečky bez svetiel ^c#tisícich
po^g#čítam kvapky, ktorými zem^c# sám Boh ro^Así.^H
Meló^Ediu, ktorú ^Avytvárajú ^Hkvapôčky ^c#tisíce,
do ^Aosnovy ^A\G#notovej ^f#po kúštičkoch ^Hvpí^Ešem.

R:Nech ^Epadajú ^Akvapky lásky na ^Htúto našu ^c#zem,
aby ^Aúrodnou sa ^f#7stala, aby ^Hrástla láska z nej,
aby ^Eľudia v sebe ^Anašli ten ^Hdrahocenný ^c#stred,
aby ^Abúrky, ^A\G#mračná, ^f#7sváry boli ^Hnavždy preč.

2.V tichu búrky, v hrmote mojich slov
chcem dať na papier, čo zo srdca tlačí sa von.
Kvapôčky myšlienok, ktoré spať mi vôbec nedajú,
kvapky, ktorými srdce spieva Bohu na slávu.